zatiaľ len vodopád

eeh

bude to zvláštne ak sa to stane,)

celkom by som sa potešila, možno som s tým aj zmierená (ojebávam samú seba,)

nechápem prečo môže človek dúfať v niečo čoho sa bojí

áno

bojí sa aj keď si to nepripustí a má to potlačené hlboko v podvedomí

ale bojí

facebook je zlý.. mali by ho zakázať.. koľko krát to ešte budem musieť napísať a povedať kým to niekto naozaj uskutoční??

ale asi sa to nikdy nestane..

takže sa budem opakovať donekonečna

aj tak

naše deti s tým budú oveľa viac vžité a vôbec nebudú zažívať to čo zažívame s facebookom my..

čo je možno aj škoda lebo to je fajn ale veď oni budú mať iné úchylky zas

ešte stále som nešla s tým psom von

ale veď stačí trošku zatskať a hned prestane kňučať,)

no nič už sa zasekly myšlienky

škrábe ma v hrdle dala by som si niečo

čaj

kakao

mmm

kompót

ten jahodový musí počkať do zajtra

prečo sa mračím? treba si dať kvapky do vyschnutých očí a potom nebudem

ale nedám si lebo sa mi nechce

tak ako sa mi nechce ísť si spraviť ten čaj.. hlavne keď sú v kuchyni ľudia

žiješ s niekým a aj tak s ním nemusíš žiť

stačí sa vyhýbať a čakať

mať trpezlivosť

nezabúdať zatvárať dvere na izbe

filtrovať čo ostatní hovoria

a sám byť ticho

až na teba zabudnú

presne ako ľudia v mhd

prisusnutý na seba ako keby ich tlačila gravitačná sila

a pritom tak vzdialení

chcela by som vidieť keby sa nejaké iné zvieratá tak k sebe chovali

až nato že keby sa zvieratá hej tak by mi to neprišlo až také neprirodzené

ako týpek na pošte: "cmuk, cmuk" až kým sa kub na neho neotočil,

"tebe musí byť teplo čo, v tej taške?"

"nebóóój panička ti neutečie"

vedia sa prihovárať len psom a ďeťom (a v tom druhom prípade to je hneď podozrivé)

pssf fakt blbé...

zistila som konečne kde sa ukrýva nevýhoda verejného blogu..

nemožem tu k%*9a nadávať,(