najme ak sa to tyka mojho okolia
strasne ma to deprimuje
pripadam si zrazu tak .. obycajna?
az sa mi z toho nechce nic,(
ani pisat
ani fotit
ani twittrit
a nekonunikovat
ani nic
potom sa musim vela premahat aby som nieco spravila a nezostala v tom nekreativnom rozpolozeni
az sa bojim toho ze tak skoncim
ze svet nebude mat tolko farieb co kedysi
ako ked som bola dieta a stale dookola som dokazala stavat ine domceky z lega
alebo vyrabat kopu veci na ktore sa dnes pozeram a nechapem ze sa mi to chcelo
a je mi z toho smutno ze som dnes na to uz nedostala chut
najkrajsi bol na tom ten zapal
ked som nieco vyrabala dlho do noci pri stolovej lampe ktora vlastne nebola stolova ale skor podstolova,)
svietila som tajne a bala sa ze sa rodicia zobudia na zvuk lepiacej pasky
nastastie vtedy este mama spala dobre
bolo to skvele
tolko adrenalinu a serotoninu v krvi
cele telo sa sustredilo len na jednu vec
a zaspat nakoniec nebol problem
spanok prisiel tak prirodzene
rano som rozlepila oci a bola znova stastna a hrda a vsety dobre pocity som prezivala
aj ked vsetky tie veci neboli v konecnom dosledku nijakym sposobom uzitocne
nezachranili svet
vacsinou sa o nich nedozvedelo viac ako 5 ludi dokopy
ale ten pocit...
detske pocity su skvele
skoda ze dospely clovek ich uz nemoze mat
vcera tetuska vo vlaku
vo vlaku sa mi zacina opakovat alegoria s cervami
"ake su to tie cervy v kapuste? vsak viete tie take iba do kapusty lezu take male..
to uz ani ked umyjete nemoze byt dobre.."
bola fakt divna
iny svet je ten v ktorom zije ona a v ktorom zijem ja a v ktorom som zila
skoncila sa battlestar.. bolo to trosku priehladne uprostred dielu k comu to smeruje
ale malo to pekny koniec
paci sa mi myslienka toho zaloopovania
aj ked asi najkrajsia predstava je ze to naozaj niekam smeruje a ze to nie je len tu
na Zemi
najvacsia haluz na svete je podla mna to ze sa tvar vyvija z dvoch casti
a staci male posmyknutie a narodi sa Vam kyklop,p
tesim sa na zajtra aj ked nic nebudem tvorit do noci..