Memo

Nuž

Flickr mi poskytuje kopu spomienok

Musím sa priznať začala som vymazávať fotky, ktoré mi nič nehovorili a ktoré neboli pre mňa (teraz) už zaujímavé...

Ale zálohovala som si všetky

Len by ma zaujímalo kam až siaha toto zálohovanie

Pretože chcem mať všetko ucelené, tak ako moja pamäť postupne "vymazáva" určité spomienky, tak ako aj ja mám len danú HDD v mozgu (aj keď podľa určitých kníh je vlastne ľudská pamäť neobmedzená)..

Jednoducho (slovo "jednoducho" namiesto slova "proste" ma naučila používať triedna profesorka a zároveň slovenčinárka Adelaida Mezeiová (tentokát sa mi nechce vyhadávať tituly, hádam mi to odpustí) na strednej škole) je možno lepšia kvalita ako kvantita som usúdila nakoniec a som z toho šťastná, že som dokázala dospieť k takémuto záveru

A keď už som pri tej slovenčine, prišla som na to, prečo ma vždy bavilo písať úvahy,) 

Úvaha bola taký dlhý obkec okolo ničoho, pričom človek mohol zabrdnúť snáď do hocakej témy a stále to bolo v rámci toho žánru

Bolo to fajn tá stredná škola, stále sa mi to opakuje v hlave a vraciam sa k tomu obdobiu

No a to som vlastne chcela povedať!

Zabúdaním na niektoré veci ich môžeme prežiť znova a potom sa možno môže zdať život menej jednotvárny no nie?

Možno práve vďaka zabúdaniu nepotrebujem toľko adreanlínu a podobne

Možno práve takíto ľudia, čo hľadajú stále nové veci a večne sa ponosujú na nudu majú vynikajúcu kapacitu mozgu...

Hmmm stálo by to za nejaký poriadnejší výskum toto,)

Už pár týždňov mi leží fľaška vaječného likéru na stole

A tento príspevok bude bez obrázku a basta!

Pretože milujem slovenský jazyk

A páčia sa mi mäkčene a dĺžne

Sú dni keď to oceňujem viac,p

The Secret Life Of Bees

Mega smutne a pekne..

Neviem preco mam rada tieto filmy o niggas v USA..

Ale viem uverit ze ludom vtedy tak je**lo a to je este viac smutnejsie..

Ludia su zli, 

presne krasne to vystihla pani MUDr. M. Mojžešová, PhD.,

 "aj detom na zakladnej skole je jasne co je to zivot a kedy sa zacina.."

zatiaľ len vodopád

eeh

bude to zvláštne ak sa to stane,)

celkom by som sa potešila, možno som s tým aj zmierená (ojebávam samú seba,)

nechápem prečo môže človek dúfať v niečo čoho sa bojí

áno

bojí sa aj keď si to nepripustí a má to potlačené hlboko v podvedomí

ale bojí

facebook je zlý.. mali by ho zakázať.. koľko krát to ešte budem musieť napísať a povedať kým to niekto naozaj uskutoční??

ale asi sa to nikdy nestane..

takže sa budem opakovať donekonečna

aj tak

naše deti s tým budú oveľa viac vžité a vôbec nebudú zažívať to čo zažívame s facebookom my..

čo je možno aj škoda lebo to je fajn ale veď oni budú mať iné úchylky zas

ešte stále som nešla s tým psom von

ale veď stačí trošku zatskať a hned prestane kňučať,)

no nič už sa zasekly myšlienky

škrábe ma v hrdle dala by som si niečo

čaj

kakao

mmm

kompót

ten jahodový musí počkať do zajtra

prečo sa mračím? treba si dať kvapky do vyschnutých očí a potom nebudem

ale nedám si lebo sa mi nechce

tak ako sa mi nechce ísť si spraviť ten čaj.. hlavne keď sú v kuchyni ľudia

žiješ s niekým a aj tak s ním nemusíš žiť

stačí sa vyhýbať a čakať

mať trpezlivosť

nezabúdať zatvárať dvere na izbe

filtrovať čo ostatní hovoria

a sám byť ticho

až na teba zabudnú

presne ako ľudia v mhd

prisusnutý na seba ako keby ich tlačila gravitačná sila

a pritom tak vzdialení

chcela by som vidieť keby sa nejaké iné zvieratá tak k sebe chovali

až nato že keby sa zvieratá hej tak by mi to neprišlo až také neprirodzené

ako týpek na pošte: "cmuk, cmuk" až kým sa kub na neho neotočil,

"tebe musí byť teplo čo, v tej taške?"

"nebóóój panička ti neutečie"

vedia sa prihovárať len psom a ďeťom (a v tom druhom prípade to je hneď podozrivé)

pssf fakt blbé...

zistila som konečne kde sa ukrýva nevýhoda verejného blogu..

nemožem tu k%*9a nadávať,(

Tak!

Dlho nad tým premýšľam..

A tak! som sa rozhodla..

Vyskúšam shareovať moje myšlienky,)