Flickr mi poskytuje kopu spomienok
Musím sa priznať začala som vymazávať fotky, ktoré mi nič nehovorili a ktoré neboli pre mňa (teraz) už zaujímavé...
Ale zálohovala som si všetky
Len by ma zaujímalo kam až siaha toto zálohovanie
Pretože chcem mať všetko ucelené, tak ako moja pamäť postupne "vymazáva" určité spomienky, tak ako aj ja mám len danú HDD v mozgu (aj keď podľa určitých kníh je vlastne ľudská pamäť neobmedzená)..
Jednoducho (slovo "jednoducho" namiesto slova "proste" ma naučila používať triedna profesorka a zároveň slovenčinárka Adelaida Mezeiová (tentokát sa mi nechce vyhadávať tituly, hádam mi to odpustí) na strednej škole) je možno lepšia kvalita ako kvantita som usúdila nakoniec a som z toho šťastná, že som dokázala dospieť k takémuto záveru
A keď už som pri tej slovenčine, prišla som na to, prečo ma vždy bavilo písať úvahy,)
Úvaha bola taký dlhý obkec okolo ničoho, pričom človek mohol zabrdnúť snáď do hocakej témy a stále to bolo v rámci toho žánru
Bolo to fajn tá stredná škola, stále sa mi to opakuje v hlave a vraciam sa k tomu obdobiu
No a to som vlastne chcela povedať!
Zabúdaním na niektoré veci ich môžeme prežiť znova a potom sa možno môže zdať život menej jednotvárny no nie?
Možno práve vďaka zabúdaniu nepotrebujem toľko adreanlínu a podobne
Možno práve takíto ľudia, čo hľadajú stále nové veci a večne sa ponosujú na nudu majú vynikajúcu kapacitu mozgu...
Hmmm stálo by to za nejaký poriadnejší výskum toto,)
Už pár týždňov mi leží fľaška vaječného likéru na stole
A tento príspevok bude bez obrázku a basta!
Pretože milujem slovenský jazyk
A páčia sa mi mäkčene a dĺžne
Sú dni keď to oceňujem viac,p
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára